Najdete tu spoustu obrázků, názorů, příběhů (i s *) a hlavně něco o mojí maličkosti.
Budu moc ráda, když zanecháš komentář, ale pod správným článkem.
Na tento blog se stahují autorská práva, takže pokud něco okopíruješ, tak dostaneš do tlamy.

Chceš spamovat? - ZDE
Chceš se zeptat? - ZDE
Kniha hostů? - ZDE
Otevřené fórum k mojí tvorbě? - ZDE

Srpen 2009

2. sklamání....

23. srpna 2009 v 19:05 | werka |  Příběhy...
A ŽILI SPOLU ŠŤASTNĚ AŽ DO SMRTI.

Tak takhle končí kde jakej kreténskej příběh... Ale můj tu začíná... Mám hodnýho manžela... krásnýho sympatickýho... ani nechápu, jak si mě mohl vzít. Jsme nehorázně šťastni. Po dvou letech snažení jsme dosáhli společně nádherného miminka... A teď když si spolu připomínáme 10. výročí, už máme děti tři. Nejstarší Krystýnka už bude mít 8. Patrik ted šel do 1. třídy. Je přesně po otci moc důvěřivý a to naše štístko Kačenka :). Tu mám asi nejradši. Je jí teprve 4, ale zná na vše odpověď. Nedávno jsem jsem vše úplně pokazila. Pod postelou jsem našla krabičku... Netušila jsem co to je a tak jsem ji otevřela. Byl v ní krásný náhrdelník. Když přišel do pokeje hrozně se zděsil a strašně vyváděl, že prej su nemožná, že ani nemůžu vydržet abych nebyla překvapená bo co... Hrozně mě to mrzí jak po mě vyjel. Řekl mi, že to byl dárek k výročí, ale proč by to kupovak 2 měsíce dopředu? Nevěnovala jsem tomu pozornost, tak dárek znovu schoval... A včera na našem výročí... Dal mi lacinnou náhradu :(. Ani nw co jsem udělala. Byly to stříbrné naušnice... jen malé kroužka... nic zvláštního. Už spolu ani nespáváme, ani nw proč. Máme se rádi... nebo spíš on mě má rád jen před dětmi. Moc pracuje a tak se moc nevýdáme. Já jsem si práci zatím nenašla a tak aspoň peču nějaké dobroty pro místí cukrárnu.
Dneska jsem se vracela z nákupu, když v tom u nás zvonila jedna paní. Moc hezká blondýla asi tak o 10 let mladší, už jsem si myslela, že Patrik zase něco proved, ale ne :/ a bohužel. Prej, že si musíme promluvit, že to tak dál nejde. Byla moc rozrušená. Chtěla jsem ji uvařit kávu, ale ona to chtěla mít rychle za sebou... a pak mi to řekla. ,,Miluju vašeho muže a on mě. Nebraň te nám ve štěstí." Tak to mě šokovalo. Ona toho patřičně využila a utekla. Celou dobu jsem na to kašlala a myslela jsem si, že když jsme s Petrem před sebou neměli žádná tajemství, tak že je nemáme ani teď, i přes to jsem chtěla aby žárlil. Sedla jsem k netu a dala jsem se do psaní všem různým chlapíkům. K mému zděšení chtěl každý 2. sex. Kam to dneska spěje?
Nakonec jsem oboje nechla plavat. Jednou jsem takto zase vybírala elektronickou poštu. Napsal mi nějaký muž, že by se se mnou rád sešel. Celý dopis na mě velmi zapůsobil. Ihned jsem kladně odepsala.
Jednou u večeře se mi stala taková nepříjemnost. Krýstýna, která je v pubertě se musela předvést. ,,Tati? Kdo byla ta žena které si dával tu krásnou kytici růží?" Věděla jsem, že ho nemá ráda a že chce aby jsme šli od sebe, ale dělala pro to maximum. Už jsem ty její kecy ani neposlouchala koli-x. ,,To byla paní ředitelka. Jménem naší kanceláře jsem ji blahopřál k narozeninám." Trošku jsem spozorovala, že znervózněl.
Dala jsem si tedy schůzku s tím neznámím gentlemanem. Bylo to v jednom vetším městě v jedné restauraci. Když mě uviděl vyskočil ze židle a nabídl mi židli vedle něj. Poobědvali jsme a hodně dobře si popovídali. Přišlo mi to, že ho znám dlouho. Byl akorát rozvedený s malou holčičkou na krku. Když jsme se loučili dal mi jen tak pusu na tvář a já se zamilovala. Znovu jsem ožila a bohužel to poznal i manžel. ,,Co se tak pořád směješ?" Uvědomila jsem si to a začala se před ním i dětmi držet na pozoru.
Ta paní, co za mnou ten den přišla se ozvala již několi-x. Jednou jsem se neudržela a řekla jsem to Petrovi. Nic na to neřekl, jen že je to nějaká psychopatka, co se do něj zamilovala. S odpovědí jsem se spokojila do té doby než jsem je viděla spolu v jedné restauraci. Přišla jsem k nim a zeptala se, co to má znamenat. Manžel mě vzal za ruku a odešli jsme spolu. Celou cestu domů jsme nepromluvili. Honilo se mi spoustu věcí v hlavě.
Sedli jsme si do obýváku a seděli.. jen tak mlčeli. Pak se na mě podíval a začal pomalu mluvit. ,,Necháme to tak jak to je. Rozejdu se s ní a zapomeneme na to." ,, Prosím???? Zapomeneme na to? Tys s tou mrchou spal nejmín rok a zapomeneme na to?"upe jsem hysterčila. ,,A co ten tvůj? S tím spíš jak dlouho?" Jeho ledová otázka mě bodla přímo do srdce. ,,Já? ..." začala jsem koktat. ,,Mno tak vidíš. Nech to tak být a začneme znovu. Ty se nebudeš stýkat s tím ... s tím... mno a já se rozejdu s Monikou." Potom jsem začala břečet... a zrovna souset sekal trávu takže na mě Petr musel křičet abych něco slyšela, když přišla Krystýna a viděla jak já tam bezmocně sedím a brečím a on na mě řve. ,,Má to vůbec nějakej smysl ten váš podělanej vztah?" zeptala se s výčitkou v očích. ,,NE!" zařvali jsme po ní oba... Až potom jsem si uvědomyla význam slov, ale to už bylo pozdě. Petr se naštval, práskl dveřmi a někam utekl. ,,Mno vidíš, bylo to snadný. Říkala jsem ti to. Nemá to s ním cenu."řekla zlomyslně Krystýna a odešla do svého pokoje...
Už ani nw jak jsem přežila další měsíc. Petr se odstěhoval za tou svojí a na mém stole ležela žádost o rozvod. Asi po sté jsem si ji pořád četla a nakonec ji podepsala.
Když se po dlouhé době znovu ozval Martin byla jsem ráda, ale už nebyl takový milý a pozorný. Když jsem ho viděla hned jsem mu dala pusu a byla jsem strašně šťastná. ,,Víš todle takhle nepůjde. Nejsi pro mě víc než kamarádka. Pořád si jen něco namlouváš. Radši to rozpustíme."řekl mi přímo do očí a potom odkráčel. Mlčky a se slzami v očích jsem omdlela.
Prostě to nezvládám. Když jsem přišla domů byla v našem domě jedna paní a ta mi postupně začala vysvětlovat co se stalo a já si vše znovu prožila. Potom mi řekla, že děti si odvezli do domova. Otec si nechá Patrika, ale vy nedostanete dcery do péče dokud se nezpamatujete. A potom chladně odešla.
Byla jsem bez práce, manžela, milence i dětí. Přišla jsem o všechny poklady, které mi život nadělil. Ani sekundu jsem neváhala. Ani jsem se neobtěžovala zamykat. Šla jsem k řece. Byla prudká a rychlá a hlavně studená. Stála jsem na mostě a koukala se dolů jak teče. Sedla jsem si na zábradlí. Viděla jsem, že ke mě někdo utíká a tak jsem spanikařila a uklouzla mi noha, ale ten muž mě zachytil. Viděla jsem tu naději v jeho očích a tu touhu mě zachánit, ale já jsem to vzdala už dávno. Vytrhla jsem se mu a spadla. Zelená voda mě začala dusit. Byl tam opravdu velký proud... Unášel mě strašně rychle. Řítila jsem se přímo na velký kámen....

Promiňte mi děti. Mám Vás ráda a dívám se na vás z nebe. Všem, co mi ublížili jsem dávno odpustila.

Příběh je smyšlený, nezobrazuje žádnou osobu ani událost, jen velkou bolest ženy.

Rihanna Disturbia

23. srpna 2009 v 16:01 | werka



For my friend...

23. srpna 2009 v 13:34 | werka |  Obrázky, fotky...
Když tento obrázek budete chtít na profil na lidi... tak pisněte ráda Vám ho přidám....

Kristina - Vrat mi tie hviezdy

23. srpna 2009 v 12:58 | werka
Tmou sa spušťa dážď za slzou
noc plakať skúša so mnou
mesiac sa pod dáždnikom skrýva
Príď na nebo hviezdy mi vráť
nech sa nám smú krásne smiať
odožeň žial čo u mňa býva

Máš zbierku hriechov tá búrka je v nás
Hviezd si sa zriekol príď skús ich nájsť

Vráť mi tie hviezdy čo si mi z lásky vzal
svetlo aj im chýba
Vráť mi tie hviezdy nebo si rozplakal
ja nechcem viac iba
Vráť mi tie hviezdy vráť sa smieš byť môj

Smieš byť môj
Smieš byť môj (ouuuuhuu)
Smieš byť môj (aaoou)
Smieš byť môj

Tmou sa spušťa dážď za slzou
noc plakať skúša so mnou
mesiac sa pod dáždnikom skrýva
Láske je lúto je čierna a zlá zmáčaný smútok
sám na okno hrá

Vráť mi tie hviezdy čo si mi z lásky vzal
svetlo aj im chýba
Vráť mi tie hviezdy nebo si rozplakal
ja nechcem viac iba
Vráť mi tie hviezdy vráť sa smieš byť môj

Vráť mi tie hviezdy čo si mi z lásky vzal
svetlo aj im chýba
Vráť mi tie hviezdy nebo si rozplakal
ja nechcem viac iba
Vráť mi tie hviezdy vráť sa smieš byť môj

Smieš byť môj (ouuuuh)
Smieš byť môj (oo naaou)
Smieš byť môj
Smieš byť môj

H16 Poď so mnou von

23. srpna 2009 v 12:30 | werka
DILEMA:
Hej, poď so mnou von,
chcem ti povedať kto som, chcem vedieť kto si ty, áno ty, to si píš, chcem s tebou stráviť večer, dať si večeru, ísť sa opiť do baru, tam nechať sekeru, potom sa túlať do ulíc a spraviť niečo bláznivé, (čo?) alebo sa pritúliť a spraviť niečo vášnivé, chcem ti kúpiť darček, nevadí, že nemáš narodky, našetril som predsa v bare za džusik a za vodky, (ž e) chcem tvoje šťastie aj smolu, chcem ťa usmiatú aj chorú, čas nehrá žiadnu rolu, keď sme spolu, chcem aby to tak ostalo, lebo keď som s tebou, lietam aj keď nemám rogalo,nie si tuctová, si špecialny kus, lebo si vyzretá jak víno, pritom čerstvá jak džus,ja som smädný jak mních, smädný jak nikdy predtým, a keď ty nejsi len sen, chcem, nech nikdy nespím...

TINA:
Mám s tebou plán, hrať sa so slovami v noci hru tiel, z očí ti čítam, čo a ako veľmi si to už chcel, som pripravená, žiť tvoj sen o nááás, zvláštna chvíľa, stáť pred tebou nahá, ty sa len dívaš a dýchaš, poď splívať, heeeeeeeeeej, pozri sa že stačí tak málo...

CIGO:
Keď som ťa stretol, chcel som sa ti denne stokrát ozvať, o šancu na rande ťa pozvať nenechať sa obrať, chcel som bližšie spoznať, čo sa dá len srdcom poznať,prešli štyri roky, stále máme chuť sa zobrať, niekam von spolu ruka v ruke tvoja s mojou, na biliard, do kina alebo len tak do obchodov, alebo ku nám domov, vychutnať si ticho, vo vani a na terase so zatajením dychom, sledovať oči jeden druhému a dať si obed, ktorý si navaríme sami, vieme čo je dobré, aj keď nemáme práve program, je mi s tebou dobre, naberám energiu vždy keď sa na teba pozriem, aj keď nám život postavíl do cesty mnoho skúšok, vidím, že to chceš a miluješ ma celou dušou, bolo to napísané dávno nezmytelným tušom, bez teba by som nevedel, že čo je to byť mužom...

TINA:
Mám s tebou plán, hrať sa so slovami v noci hru tiel, z očí ti čítam, čo a ako veľmi si to už chcel, som pripravená, žiť tvoj sen o nááás, zvláštna chvíľa, stáť pred tebou nahá,
ty sa len dívaš a dýchaš, poď splívať, heeeeeeeeeej, pozri sa že stačí tak málo...

KARDINÁL KOREC:
Chcem sa ťa spýtať aký máš dnes plán, ja mám celý večer volno a nechcem byť sám,
poďme spolu von, je mi jedno kam,prídem pre teba, o ôsmej som tam, ak máš chuť ísť do mesta, môžme skočiť niekam na drink, porozprávame sa, potrepeme si dve na tri, môžme ísť do klubu, ak sa chceš ísť niekam baviť, ale aj tak najradšej som keď sme spolu sami, keď nikam nejdeme a zostaneme doma, pozreme si nejaký dobrý film alebo klipy, môžme niečo zjesť, po prípade vypiť, lahnúť si do postele a trochu sa zblížiť, (haha) teraz už stačí stlmiť svetlo v izbe, pustím niečo strašne pomalé a romantické, spravím ti masáž, budem sa s tebou hrať, nemusím pokračovať, šak vieš čo sa bude diať...

TINA:
Mám s tebou plán, hrať sa so slovami v noci hru tiel, z očí ti čítam, čo a ako veľmi si to už chcel, som pripravená, žiť tvoj sen o nááás, zvláštna chvíľa, stáť pred tebou nahá,
ty sa len dívaš a dýchaš, poď splívať, heeeeeeeeeej, pozri sa že stačí tak málo...

H16 Byť či nebyť

23. srpna 2009 v 12:23 | werka
A takže byť a či nebyť? No povedz a ešte predtým než odpovieš sám seba sa spýtaj: Ktorá je biela a ktorá čierna, kedy je deň a kedy noc, kde je raj a kde je peklo, ako je dobre a ako zle, prečo áno a prečo nie, čo je začiatok čo koniec, kto som ja kto si ty? Ja teraz pýtam sa byť či nebyť, byť či nebyť nekonečná dilema, presne tá, ktorá je tu odjakživa a prežíva aj naďalej v nás na jej dokaz sa raz za čas objaví hlas ktorý zahalí ťa otázkou a to je sieť z ktorej cesty späť niet. Ty preto odpovedáš a podľa odpovede dostávaš karty a hráš, smer si vyberáš, pričom priama a široká je cesta končiaca peklom a úzka a kľukatá je tá ktorá smeruje za svetlom. No a keďže ani minca nepadá na hranu preto aj ty musíš zvoliť svoju stranu len tebou vytvorenú a tiež tebou zastavanú pretože každý z nás sám si je tu osudu strojcom života tvorcom a myšlienok vládcom. Druhý môže ti byť radcom alebo zradcom pretože tu každý ma to svoje no a väčšinou absolútne nezaujíma tvoje to sú presne tie zdroje kvôli ktorým život predstavuje neustále boje a to niesu iba moje paranoje ale obrovské bludisko východisko blízko ja neopustím bojisko, pokým ty sám pravdu nespoznáš, neuznáš, že to čo rozdáš daruješ patrí ti viac ako všetko čo zoberieš ale aj tak vždy len podľa seba vyberieš, sám dilema odpovieš, no a preto, je svet presne taký aký si ho vytvoríš, no a tak mal by si to už konečne začať chápať, oči si otvárať a od záporu kvart rozoznávať a ľudí od ľudí rozpoznávať, keď tak učiníš, zistíš, že klopeš na dvere a pritom len ty sám máš kľúč, no tak sa vo viere, daj po smere bližšie k sfére z odvahu s ktorou svetelný lúč, vyberie sa hrdo krutou temnotou v každej jednej diere(v každej jednej diere, v každej jednej diere).

Refrén:
Ľudská myseľ ako, to miesto nekonečných súbojov, opačných pólov, protikladov, niekedy pod nadvládou kladou ale pravdou je častá a nadradenosť záporu, človek ale dostal ten dar a ty si dostal ten dar a rozhoduješ na základe vlastného výberu(svojho vlastného(vlastného) výberu).

Všetky myšlienky vytvárajú slova no a slova, podnecujú činy, nič na svete nedeje sa len tak bez príčiny, všetky akcie dočkajú sa reakcie no a všetci ľudia čo súdia sa raz prebudia a zistia, že bez cieľne blúdia, nekonečnou tmou a že život už prestal byť hrou, ríšou snov a stal sa ostrou odvetou ich činov a poslednou métou ich životov, samy sebe stali sa Achillovou pätou, zasiahnuté práve touto vetou, že každý raz dočká sa plodov a následky bude musieť znášať, a preto, snaž sa farbu vnášať. Do životov iných si v ich tých druhých ktorých myšlienka z uctila si moc a majetok, oni dokážu bez výčitok do huby ti srať a na druhý deň brata bude hrať ale keď potrebuješ niekoho po boku mať, za chrbtom stáť, vtedy kamoš sa ti otočí, obtočí, odbočí a zaútočí na lepšie postavenú osobu, pre vlastnú potrebu a spotrebu, dokáže divy, vtedy vie byť milý, plný sily a v každej chvíli ochotný na pomoc prísť, stále v ústrety výsť, ty stal si sa bohom a on je tvojim oddaným sluhom, ktorý si ťa váži a stráži ale to len pokým s teba ťaží a všetko čo máš a čo dáš, nevyťaží(čo máš a čo dáš,
nevyťaží).

Refrén:
Ľudská myseľ ako, to miesto nekonečných súbojov, opačných pólov, protikladov, niekedy pod nadvládou kladou ale pravdou je častá a nadradenosť záporu, človek ale dostal ten dar a ty si dostal ten dar a rozhoduješ na základe vlastného výberu(svojho vlastného(vlastného) výberu).

Takže tu a teraz, vítam ťa do vyššej ríše, ďaleko za hranicami skutočnosti, svet bez rozdielností, ktorý bol vytvorený za účasti predstavivosti, dvoch bytostí. Ktorým ale vypomohla fantázia, vrcholná dimenzia človeka a vďaka nej preniká tu, teraz do vašich uší a duší, invázia pravdy, explózia slov, ktoré prekonali hradby, vystavané mysľou a stali sa zmyslom, podstatou vašich životov a tiež aj príčinou činov, ktoré, postupne vykryštalizovali do spolupráce kedy spojili sa časti cez ulice do ucelenej dvojice diel(je ten diel), ten cieľ, to preskočiť do stereotypov, vytvorené hranice a nájsť tamto miesto kde myšlienka je stavebný kameň, nekonečný prameň a plameň, ktorý dokáže ničiť alebo tvoriť, musíš zvoliť, čo robiť hovoriť, ako žiť a vôbec prežiť. Byť či nebyť(byť či nebyť). No tak čo, našiel si odpoveď, ak áno, no tak povedz, kde je vlastne rozdiel, medzi tebou a mnou, medzi svetlom a tmou, no a to je presne mojou, nekonečnou dilemou.

H16 Dala si mi křídla

23. srpna 2009 v 11:51 | werka

Prišiel deň, ďakujem, ďakujem. Dala si mi krídla, ja vzletel som nad oblaky, dala si mi všetko, aj keď občas čierne mraky, s ktorých cítili sme obidvaja velké napätie a nevzdali sme sa. Radšej pokúšali sa potiahnúť to všetko ďalej, stále mi dodávaš nádej, stále väčšiu a väčšiu. Čo s tebou zažijem, to už s nikým nechcem skúsiť, nenechám si ťa ja vziať, to už nemôžem dopustiť. Aj keď sám dobre viem, že nie som najlepší, ale ty tu pre mňa si na to, aby som nepodliehal poklesom, ale práve naopak...aby som sa držal hore spolu s tebou. Si anjel, ktorý chráni moje JA, si anjel, ktorý priletel mi priamo tu, z neba, ktorý chcel mi povedať, ako strašne ma má rád, za to ti ja ďakujem, poďakujem aj 100 krát, aj 100 krát.
Dala si mi krídla, aj ochrannú ruku, dala si mi všetko a ja začal som žiť. Trvalo mi to dlho, kým som to stihol pochopiť...to, že ťa tak strašne ľúbim a že to nezmení už nik. Vyčarovala si mi úsmev a dodala mi chuť ako žiť, ako sa mám nenechať ovplyvniť. Si pre mňa slnko, ktoré neustále žiari. Keď vidím tvoju tvár, ďakujem ti za ten dar. Keď otváram ráno oči, nemyslím už na nič iné, len na to, kde si, čo robíš a s kým si a kedy budem s tebou, kedy dám ti krásny bozk, kedy chytím ťa za rúčky, vtedy viem, že nemám dosť, ale prežívam radosť, stále keď sme spolu sami a nič nerobíme, len pri sebe ležíme...vtedy nenachádzam slov, vtedy cítim sa jak otrok, ktorý je fakt iba tvoj a ty si anjel môj. Aj keď si tak ďaleko, predsa si pri mne tak blízko, ty si pre mňa prameň, ktorý ešte vždy nevyschol. Si vzduch, ktorý dýcham, si voda, čo pijem, ty si tá jediná, pre ktorú ja vlastne žijem. Keď sa náhodou niečo stane, tak spomeň si na to, že tvoje meno mám vryté na kameň, mám vryté na duši. Ten, kto ešte neľúbil, tomu radím, nech skúsi, nech sa ľúbiť pokúsi, lebo tak ako ja teba a tak ako aj ty mňa...nerozlučná dvojica, dvojica. Pre mňa si lady, si pre mňa tá naj, si pre mňa tu, baby, tak nikoho sa nepýtaj, konaj svojím vlastným srdcom a buď si sama sudcom a ja budem práve ten, ktorý odsúdený bude a ty budeš súdiť mňa a keď náhodou odídem, tak si vezmem aj teba, ale iba v spomienkach, som ti musel povedať, kráčam s tebou dlhú trať, ktorá dúfam neskončí, ale bude trvať dlho. A že skoro do noci opakovať každý deň ako som už povedal, ty pre mňa si anjel, ja som obyčajný chlapec a ty si tak neobyčajná a preto neopúšťaj ma a bojuj do konca. Veď predsa celá nádej umiera tá posledná... Prosím ťa, buď dôsledná, ktorá pri mne bude stáť, až pokým sa bude dať, keď už dala si mi krídla, tak poďme lietať spolu, či hore, či dolu...to je vlastne úplne jedno, hlavne ale nech sme spolu ja a ty u mňa v izbe v objatí. Dúfam už iba, že ťa ja nikdy nestratím, to, čo si mi dala ty, určite ti oplatím. Ľúbim ťa, ja končím tým

H16 Prečo plačeš

23. srpna 2009 v 11:50 | werka

Povedz mi prečo plačeš, povedz mi čo ťa trápi, povedz mi to skôr než jeden z nás druhého stratí, musíme sa rozlúčiť ty chceš odbočiť a ísť rovno. Nikdy na teba nezabudnem! Zbohom! Prečo to je také ťažké keď sa cesty rozdelia, zostane len kopa sĺz a nejaká pekná spomienka. Prečo sa rozchádzajú tí ktorí sa mali tak radi, prečo sa rozdelia dvaja ktorým to najviac ladí. Navzájom si lámať srdcia, načo je to dobré, rozdeliť dve postavy ktoré majú toľko zhodné. Načo spôsobovať bolesť keď je úplne zbytočná, načo je dobrý koniec keď sa láske nič nevyrovná. Načo niekto začal ľúbiť ak je to len veľký podvod, povedz mi prečo opak vzťahu môže byť len rozchod. Neplač už konečne, usuším ti mokrú tvár, skús zabudnúť na to zle, mysli na to čo dobré dal. Mysli na veselé chvíle, neľutuj na to čo si spravil mohlo to byť naposledy čo si niečo také zažil. Netráp sa už preto, prídu ešte krajšie chvíle. Viem že táto bola vyvolená, prídu ďalšie iné. Skús sa trošku vzchopiť viem že to ide ťažko pozbieraj sa prosím, vymažeš to novou láskou. Hovorí sa to ľahko ale ťažšie sa to koná, poutieraj si slzy všetko začína odznova. Povedz mi prečo plačeš, povedz mi čo ťa trápi, povedz mi to skôr než jeden z nás druhého stratí, musíme sa rozlúčiť ty chceš odbočiť a ísť rovno. Nikdy na teba nezabudnem! Zbohom! Mali sme rovnaké plány, mali sme rovnaké sny, vytvárali sme ich dlho ale nik nestratil, stále kopeš jamu a zakopávaš všetky spomienky, nemyslel som že ti budem len jedným do zbierky. Už nechcem všetky tie už chcem len teba, dala si mi toľko vecí čo mi iná nedá. Pýtam sa prečo plačeš že vraj sa veci zmenili, a čo čakáš keď sme toľko času spolu strávili. Zažili sme spolu slnko, no aj víkend na horách, zažili sme spolu vrchy no aj slzy v údoliach. Poznám ťa už na toľko že viem načo myslíš. K životu ťa potrebujem ešte viac ako kyslík. Aj keď sme občas zlý psi, pozeráme na iné. Pre nás ste stále iba naše jemné bohyne. No tak neodbočuj z cesty, nechaj tomu voľný priebeh lebo iba s tebou sa oplatí žiť svoj príbeh. Chcem ťa mať stále pri sebe no tak moja už neplač nejak všetko už napravím skúsim povedať prepáč alebo iným slovom ťa nejak skúsim potešiť, spojme cesty a skúsme si to nejak vyriešiť!

H16 Milujem

23. srpna 2009 v 11:28 | werka

Ako srdce veľmi bolí ako srdce stojí ako stará láska odchádza a nová sa ťa stojí.Vieš!Ako sa bojím ako bojím sa sklamania,že všetko od seba odhánam všetko mi zas upadá.Napadá mi jedine iba táto otázka čo drží ma pri živote čo je to slovo láska?Na srdci zjavila sa vráska ja prázdnotou praskám zase iba sám.Svetom sa tackám úkryt si hľadám zranený padám či vstanem či pomôžeš mi hádam.Ja sám to nezvládam.Hlbokým ranám sa zle odoláva,že hovorím si aj to sa stáva.Klamem sám seba čo mi ostáva.Nežiadam veľa iba trocha lásky chvíľky pochopenia iba trocha viery zopár sladkých pohladení.Nechcem byť sám.Prosím ťa ver mi a ostaň,ostaň so mnou iba chviľu.Ja za tu chviľu priblížim sa k osmemu divu tu chvíľu zo všetkých krát chcem zažiť,zažiť chvíľu ešte raz.Naposledy povedať ľúbim ťa chcem ťa,poznám ťa snívam či môžem ťa mať.Teba chcem ľúbiť moje srdce ti darovať.Nie naposledy zamávať svoj lásku ti venovať.Nechcem už sny zaplatím aj životom,že som láske otrokom slzy tečú potokom ja som láske otrokom a slzy?Slzy zase tečú iba potokom

Refrén:Chcem počuť tvoj hlas chcem hladiť ti vlasy chcem nájsť svoje šťastie chcem žiť len z krásy.Chcem cítiť tvoju lásku chcem počuť tvoj smiech.Chcem milovať ťa veď to nie je hriech...

Oči plné žiaľu plné strachu plné sĺz plné šťastia plné lásky plné nekonečných múz.Levie oči blúdia týmto svetom každí jeden deň niekedy plačú ale žijú si svoj sen.Plné zmien plné kríz a plné spomienok.Levie oči milujú od mala už od plienok.Plné predsavzatí plné chutí plné slóv plné túžby po slobode život žiť nežiť z tmou ou.Hľadajú si svetlo hľadajú si svoje šťastie.Pastier si pastie ale láska teraz rastie.Ulica má svoju tvár každí bude mať svoj kar.Život dostať ako dar každá diera má svoj zvar.Neviem či mám pykať aj tak sme si ako cudzí.Rozlúčka plná sĺz do dnešných nocí ma to mrzí.Meno len bez spoluhlásky k tomu aj 3 čísla obidvaja mali masky,ale láska bola čistá.Milujem koľko krát chcel ti to povedať.Milujem pri tebe sa nemusel len domnievať.Jeho veci na stenách venované tebe aby ukázal,že čo to v ňom drieme.

Refrén:Chcem počuť tvoj hlas chcem hladiť ti vlasy chcem nájsť svoje šťastie chcem žiť len z krásy.Chcem cítiť tvoju lásku chcem počuť tvoj smiech.Chcem milovať ťa veď to nie je hriech...

Zranený holub vzduchom si lieta z posledných síl odoláva sile vetra.Je sám bojí sa do strán ho zmieta.Lieta.Ide len za jedným cieľom nájsť svoj úkryt nevie akým má ísť vlastne smerom.Holub na veľmi silného sa hrá.Niekoho ľúbi niekoho rád má láska ho zranila už nevládze mávať.Veľký odpor vetru s krídlami dáva.Ten vták má meno začína na M.Zbohom láska zbohom leť krásny sen.Prečo prišiel ten osudový deň?Veľmi som sa ho bál a on zase zradil do vlaku smútku bez slova ma posadil.Na tej ceste samoty zájdem ďalej sám dúfam,že teba tebe v cieli mám.Myslím,že teba,teba tam raz nájdem,padnem a možno niekedy vstanem.Vážim si chvile keď som s tebou mohol stáť s tebou sa smiať,veľkú radosť mať.Z toho keď som ti na tvár aspoň úsmev mohol dať.Hovorím to zo srdca nejdem podľa žiadných osnou čakám kedy sa mi splní jeden z nesplnených snov.Už ďalej nemôžem bezducho snívať so slzami v očiach na teba sa dívať.Prečo nemôžem ja,ja v tebe bývať,ale keď ťa vidím musím sa skrývať.Prečo neprídeš a neutrieš mi tie slzy prečo nepovieš ako strašne ťa to mrzí?Prečo nepovieš ver mi chcem vrátiť čas prečo mi vlastne nepovieš skús to ešte raz?
Sú to myšlienky ktoré sa nedajú vysloviť.Ja ľúbim ťa a nechcem ťa stratiť.Čau Miri to všetko je z mojej strany len pre teba!Všetko čo cítim ten text nemohol vystihnúť.Láska je tu láska je všade vôkol teba.Kvôli tebe by som aj zomrel pamätáš na ten deň nikdy nezabudnem!

Refrén:Chcem počuť tvoj hlas chcem hladiť ti vlasy chcem nájsť svoje šťastie chcem žiť len z krásy.Chcem cítiť tvoju lásku chcem počuť tvoj smiech.Chcem milovať ťa veď to nie je hriech...

Moje motta... jen pár...

21. srpna 2009 v 19:28 | werka |  Básničky, citáty, motta...
Bacha na to ... toto jsem vymyslela sama :)

,,Člověk, když chce, tak si den lehko zkazí, ale bacha, aby ten den nezkazil celej život."


,,Nevěř!"


,,Řeka je jako život, nelze ji zastavit, a když to zkusíte, je z toho povodeň!"


,,Krávě, co řekneš je jedno, ale ostatním lidem ne!"


,,Nikdy není na nic pozdě."


,,Nikdy neříkej - nikdy."


,,Život bez lásky, je jako život bez deště. Budete vědět, že je to něco nádherného, ale umřete touhou."